Komorný filozofický rozhovor s Prof. Emilom Višňovským Rozhovor medzi lekárom Igorom Bukovským a filozofom Emilom Višňovským predstavuje vzácne stretnutie v pokojnej atmosfére plnej vzájomného rešpektu a porozumenia.
Rozhovor sa začína zdanlivo triviálnou témou prokrastinácie, ktorá sa však rýchlo prehlbuje do existenciálnych otázok o motivácii a zmysle života. Prof. Višňovský, emeritný pracovník Slovenskej akadémie vied a uznávaný odborník na filozofický pragmatizmus, vysvetľuje rozdiel medzi ústrednými a perifernými existenciálnymi otázkami.
Diskusia odhaľuje, ako moderný človek utopený v každodenných záležitostiach stráca schopnosť klásť si tie najdôležitejšie otázky o zmysle svojho bytia. Osobitne pútavou je časť o filozofii pre deti a prirodzenej ľudskej zvedavosti, kde sa dozvedáme, ako školský systém v istom zmysle dusí základnú a dôležitú vlastnosť detí – zvedavosť.
V ďalšej časti sa venujú aj morálnym dilémam – prečo byť dobrým človekom, ako pestovať vďačnosť namiesto arogancie, a ako nájsť súlad medzi vlastnými hodnotami a konaním.
Každý človek by mal byť tak trocha „filozofom svojho života“, pretože kvalita našich myšlienok priamo ovplyvňuje kvalitu nášho života. Celý rozhovor je vedený v duchu pokojnej reflexie a hľadania pochopenia, bez dogmatizmu či akademickej strojenosti. Vishňovský, ktorý sa vo svojich prácach venuje otázkam praktickej filozofie a jej úlohe v každodennom živote, prináša do diskusie hlbokú múdrosť spojenú s ľudskosťou.
Video ponúka vzácnu príležitosť nahliadnuť do myslenia dvoch ľudí, ktorí sa neboja klásť ťažké otázky a hľadať v nich spoločný zmysel.
Komentáre
Nechápem načo si pán Bukovský pozýva hosťa, keď potom ho nepustí k slovu, neustále mu skáče do reči a dokončuje zaňho vety. škoda, mohol to byť zaujímavý rozhovor, ale viac ako pol hodinu som túto one man show nedokázal sledovať.
Ďakujem pekne za rozhovor a témy na zamyslenie. K tej vďačnosti: zaujímalo by ma, ako ateisti môžu prijať odkaz: byť vďačný. Ja ako človek často komunikujúci s Bohom si neviem predstaviť, komu by som ďakovala, keby som Pána Boha nepoznala (samozrejme len čiastočne) a nepovažovala Ho za Toho, kto to tu riadi. Komu ateista ďakuje, keď vyhral v lotérii, stihol na poslednú chvíľu autobus alebo keď krásne svieti slnko?