Som zdesený a zhnusený..
Rozvrat a anómia mojej domoviny pokračujú.
V tzv. hniezde „záchrany“ v NÁRODNOM ústave detských chorôb v Bratislave zomrel novorodenec. Nikto si ho tam nevšimol NIEKOĽKO dni, lebo „nefungovalo signalizačné zariadenie“.
Prosím?!
V záplave všeľudovej radosti z toho, že nám naše Kovidbyro dovolilo konečne odložiť z tváre „prostriedok osobnej ochrany“ (a verejný prejav poslušnosti voči nezmyslom!) budeme teraz ochotní prehliadnuť, prepočuť a premlčať hocičo?
Po dvoch rokoch šikanovania, ponižovania, mediálnej hystérie a porušovania zákonov aj ľudských práv už nedokážeme primerane reagovať ani na smrť skutočného neviniatka?
Pozerám sa so zdesením a zhnusením na všetkých, ktorí sa na tejto smrti priamo alebo nepriamo podieľali a aj na tých, ktorí by to radi čo najskôr spláchli (do žumpy zvrhlostí a marazmu štátnej správy SR).
Preto ako slobodný a hrdý občan Slovenskej republiky vyzývam terajšiu poslankyňu Cigánikovú, terajšieho ministra zdravotníctva Lengvarského, terajšieho predsedu vlády Hegera, terajšiu prezidentku Čaputovú ako aj orgány činné v trestnom konaní, aby sa postavili k tejto bezprecedentnej kauze s maximálnou zodpovednosťou.
Spoločnosť vraj dokazuje svoju morálnu úroveň tým, ako sa dokáže postarať o práva a život slabých, zraniteľných. Preto nie hlučné a nevkusne medializované dekadentné dúhové pochody, ale plač dehydratovaného, hladného a podchladeného novorodeného dieťaťa, ktoré hodiny zomieralo v mukách, sú obrazom toho, kto ako spoločnosť sme a v akom stave je Štát.
Ide o prípad MORÁLNE a spoločensky prinajmenšom taký závažný ako bola vražda mladého novinára a jeho snúbenice. Podľa môjho názoru možno aj závažnejší, pretože vrahom dieťaťa bez viny, ktoré zomrelo na smäd, hlad a chlad, je prehnitý a rozvrátený Štát.
Ak nebudeme ako občania OKAMŽITE a NEUSTÁLE informovaní o začiatku a priebehu vyšetrovania a ak vinníci nebudú BEZODKLADNE a EXEMPLÁRNE potrestaní, bude to jasný signál, že Slovenská republika ako Štát (so svojou politickou reprezentáciou na čele!) arogantne a bez zábran stupňuje bezzákonosť, útlak a morálny rozvrat spoločnosti.
Ak Štátu (a jeho zamestnancom) toto zabitie novorodenca z ľahostajnosti a úpadku Štátu prejde bez následkov a bez trestov, nie sme ako občania ďalej povinní rešpektovať Štát a dodržiavať jeho pravidlá.
Ak totiž neplatia zákony a pravidlá Štátu pre Štát samotný, neplatia ani pre jeho občanov.
A politici, ktorí v mene Štátu konajú takto, majú tie najhoršie úmysly.
PS: Všetko to začalo tým, že „musíme dva týždne ostať doma, aby sme oploštili krivku prípadov novej infekcie“… Ešte stále veríte, že tu ide o zdravie a ŽIVOTY?
Komentáre
Som zhrozený čo sa stalo 😱😭ako je to možné že také niečo je možné v tejto dobe. Je mi velmi smutno za ten maličký krehký kvietok ktorý musel zomrieť. Dúfam že tí ktorí sú zodpovední budú niesť následky.
Pán doktor, obávam sa, že posledné 2 roky nie je toho mesiaca, čo by sme nemali jasný dôkaz o tom, v akom stave je náš štát… A stále sa to nabaľuje..
Proboha, teď už nejde ani o stát, ale o lidi. Uděsna, otřesná smrt tohoto děťátka je ZA HRANOU dovoleného. Toto už NELZE tolerovat.
Pán Bukovský ja mám prípad keď som kvôli nedbanlivosti niekoľko ľudí na cirkevnej škole Fr. Assisi v Karlovej Vsi prišiel o vnúčika. Iste ste o tom počuli bolo to v roku 2015 a ešte dnes nie je prípad uzavretý. Odvolanie na posledné rozhodnutie sudkyne, že skutok sa nestal, dodnes nie je uzavreté.
Vidím v tom paralelu s Vami spomenutom prípade úmrtia v hniezde záchrany. Myslíte, že v dnešnej dobe niekoho také niečo zaujíma? Pozorne Vás sledujem, držím Vám palce. Nestrácam nádej, že sa to zmení.
Nikto nestojí o maličkých, nikto o najstarších, nikto o bezbranných, bezmocných, namiesto pomoci, lásky a opatery dostávajú pohŕdanie, bezcitnosť, umierajú opustení a utýraní – čoho sme sa to dožili, kam táto chorá spoločnosť dospela ? O dieťatko nestáli vlastní rodičia, ani kompetentní a koľkí bezdetní manželia by mu radi dali celé svoje srdce ? Pes má dnes väčšiu cenu, ako človek ! Boh sa zľutoval a vzal si ho do svojho kráľovstva, kde bude navždy tento nechcený človiečik milovaný a šťastný a to nie je iba prázdna útecha, ale realita.
Priatelia, cynizmus vo svojej “kráse”…..ale…..zastavme sa a zamyslíme sa. Č o proti tomu robíme, budeme robiť, respektíve, sme ochotní urobiť pri náprave nášho štátu….Položme si otázky: Kto z nás si číta uznesenia, návrhy a pod., poslancov EU parlamentu? Kto z nás sa zaujíma o dianie a činnosť poslancov SVK parlamentu? Kto z nás sa zaujíma o poslancov na krajoch (VÚC)? Kto si študuje zápisnice z miest svojho bydliska, kde rôzne komisie ovplyvňujú život občanov? Pravdepodobne nikto. Skúste si námatkovo pozrieť jeden z hore uvedených návrhov, zákonov, dodatkov, grantov….Poviem Vám úprimne, zatočí sa Vám hlava. Vy, vlastne My, ani len netušíme, ale naozaj ani na 1%, čo všetko sa deje bez nás. V skratke: Vy len prídete z práce a mate pod oknom rozkopanú cestu….a to je všetko….ráno idete opäť do práce…!!!
Sucasni ludia su velmi nesucitni s inymi, nekriticki k sebe. Ignorujem niekoho? Ublizujem niekomu? Umiera niekto? Nezáujem. Dovolate sa do uradov po 10 min monologu automatu, nezjednate napravu, lebo…., zivym vnucuju hluposti, hlavne nech kupuju, umierajucich trapia pre ukony. Bezcitnost, netrpezlivost, klamstvo, zavadzanie a vyhovorky su normalne.
Su krasne a vzacne chvile ak natrafite na ochotneho a mileho cloveka. Je ich ale menej a nie su tam, kde by boli svetlom pre mnoho ludi. Zanika stare dobre: Nerob druhemu co nechces aby robili tebe.
Nejde o zdravie a životy, žiaľ.